Údery medzi vežami – Bratislavská mestská odyssea
Tam, kde sa Dunaj dotýka hradných múrov a história šepká spod dlažobných kociek, začína sa príbeh tvojho úderu. Prvý tee pod grimasami génia. Pri Skalnom nose, kde kedysi stála štvrť Zuckermandel a kde sochár Messerschmidt v osamelom dome tvoril svoje šialené busty, položíš loptičku na zem. Tváre skrútené v grimasách ťa pozorujú zo stĺpikov – a ty vykročíš. Nie ako hráč, ale ako dobrodruh. Nábrežie ti bude caddie. Trasa ťa povedie pozdĺž Dunaja, popri soche Imi Lichtenfelda – muža, čo v týchto uliciach vynašiel Krav Maga – až k buste Segnera, otca turbín, ktorý sa narodil pár krokov odtiaľto na Michalskej. Tvoja loptička skáče po chodníkoch a ty zrazu cítiš, ako mesto spomaľuje krok, aby sa na teba pozrelo. Od Moyzesa, priekopníka slovenskej hudby, mieriš na smetný kôš pod Mostom SNP – pretože tento kurz sa neberie vážne, aj keď kráča po stopách velikánov. Hviezdoslavovo námestie – green medzi múzami. Potom ťa trasa zdvihne hore, k srdcu mesta. Pred Ganymedovou fontánou, kde bronzový chlapec na orlovi stráži námestie od roku 1888, hráš medzi kaviarnami a lipami. Tu sa golf stretáva s poéziou – každý putter je verš, každá jamka je strofa. Zostup k Štúrovi a potom tisíc metrov odvahy. Z námestia klesáš po Mostovej k pamätníku Ľudovíta Štúra, cez koľajnice a chodcov. A potom príde jamka, na ktorú si sa nepripravil – takmer kilometer cez celé Fajnorovo nábrežie, popri Eurovei, až k soche Milana Rastislava Štefánika, kde český lev na pylóne stráži pamiatku Československa. Najdlhšia jamka. Najväčšia výzva. Najkrajší výhľad. Finále pred Tanečnicou. A potom príde moment, na ktorý si čakal. Pred budovou Slovenského národného divadla, kde sa bronzová Tanečnica točí uprostred vodných prúdov, zamieriš posledný raz. Tvoj cieľ: dostať loptičku do fontány. Scéna je pripravená. Ty si hráč i divák. Publikum je celé mesto. A keď loptička nájde svoju poslednú jamku, pochopíš: Toto nebol golf. Toto bola láska na deväť úderov.
Jamky
Jamka 1 – Námestie Franza Xavera Messerschmidta
Par 4
Od Fitparku pri Skalnom nose mieriš k bustám muža, ktorý hľadal v ľudskej tvári niečo, čo ostatní nevideli. Franz Xaver Messerschmidt – nemecko-rakúsky sochár, ktorý posledných šesť rokov života strávil práve tu, v Bratislave, v dnes už neexistujúcej štvrti Zuckermandel. Jeho slávne Charakterové hlavy – vyše šesťdesiat búst so skrútenými grimasami – sú dodnes záhadou: boli to halucinácie, tváre bolesti, alebo rozhovor s duchom, ktorého nazýval „Duch proporcií"? Tvoja loptička letí pomedzi stĺpiky s kópiami jeho búst a ty sa pýtaš to isté, čo sa on pýtal celý život: kde končí umenie a začína šialenstvo? Traf bustu a odpočítaj si tri rany. Messerschmidt by to ocenil – on tiež vždy mieril do hlavy.
Jamka 2 – Socha Imi Lichtenfelda
Par 4
Od poslednej busty kráčaš k soche muža, ktorý sa nebál. Imrich „Imi" Lichtenfeld sa narodil v roku 1910 v Budapešti, ale vyrástol tu – v bratislavskom Podhradí, kde sa ulice učili biť a biť sa späť. Ako boxer, zápasník a gymnasta organizoval obranu židovskej komunity proti antisemitským útokom. Keď pochopil, že šport má málo spoločného so skutočným bojom, vynašiel niečo nové – Krav Maga, boj zblízka, ktorý dnes používajú armády a tajné služby po celom svete. Socha ho zobrazuje v životnej veľkosti, v rukách drží guľu – symbol krehkosti uprostred agresívnych hrotov. Traf podstavec a pokračuj. Ale dávaj pozor – strata loptičky tu stojí päťdesiat úderov. Imi by povedal: v boji zblízka sa loptičky nestrácajú. Po úspešnom odohraní si presuň luptičku dole pod schody k žltej guli.
Jamka 3 – Ján Andrej Segnér
Par 6
Od žltej gule pod schodmi mieriš pozdĺž nábrežia k buste Jána Andreja Segnera – bratislavského rodáka, ktorý sa narodil v roku 1704 na Michalskej ulici a zmenil svet, hoci svet na to trochu zabudol. Fyzik, matematik, lekár, astronóm a vynálezca – Segner vymyslel reaktívne vodné koleso, ktoré nieslo jeho meno a stalo sa predchodcom moderných turbín aj raketových motorov. Spolupracoval s legendárnym Leonardom Eulerom a bol členom troch najvýznamnejších európskych akadémií vied. Busta na dunajskom nábreží má jeho tvár rámovanú dobovou parochňou a stojí na žliabkovanom pilieri ako tichý pomník géniu, ktorý sa narodil pár krokov odtiaľto. Traf bustu a odčítaj si sedem rán – pretože Segner by ti povedal, že najkratšia cesta k cieľu je vždy tá, ktorú si vypočítaš.
Jamka 4 – Mikuláš Moyzes
Par 5
Pokračuješ po nábreží k pomníku muža, ktorý počul Slovensko skôr, než ho Slovensko počulo samo. Mikuláš Moyzes – hudobný skladateľ, organista, pedagóg, zakladateľ prvej slovenskej Mestskej hudobnej školy v Prešove. Narodil sa v roku 1872 vo Zvolenskej Slatine a celý život zbieral, upravoval a zušľachťoval slovenské ľudové piesne. Hovoria o ňom ako o priamom predchodcovi slovenskej hudobnej moderny – a jeho syn Alexander sa stal jedným z najväčších slovenských skladateľov dvadsiateho storočia. Pomník stojí pri Dunaji, kde voda šumí v rytme, ktorý by mu bol blízky. Traf spodnú časť pomníka – mínus dva. Hornú časť – mínus päť. Samotnú bustu – mínus osem. Pretože v hudbe, rovnako ako v golfe, záleží na každom tóne. Cieľ: Dotkni sa loptičkou pomníka.
Jamka 5 – Smetný kôš
Par 6
A teraz niečo úplne iné. Po štyroch pomníkoch géniom, hrdinom a umelcom – mieriš na smetný kôš. Áno. Obyčajný smetný kôš pri zastávke pod Mostom SNP. A práve v tom je krása tohto kurzu – v tom, že sa neberie smrteľne vážne, aj keď kráča po stopách velikánov. Tri údery máš na to, aby si trafil košom zhora. Ak sa ti to podarí – mínus sedem. Ak tvoja loptička skončí na ceste – plus päť. Ak sa stratí – plus desať. Most SNP sa nad tebou klenie ako UFO, čo pristálo na pylóne, a ty stojíš pod ním s palicou a mieriš na odpadkový kôš. Toto je urban golf. Toto je sloboda. Cieľ: traf smetný kôš pri zástavke. Prenes si loptičku k morovému stĺpu na Rybné námestie.
Jamka 6 – Hviezdoslavovo námestie
Par 7
Z nábrežia stúpaš hore, do srdca mesta. Tvoj cieľ je stred kruhov pred Ganymedovou fontánou – tou nádhernou neobarokovou fontánou z roku 1888, ktorú sochár Viktor Tilgner vytvoril pre námestie pred Mestským divadlom. Na jej vrchole sedí Ganymedes na orlovi, ten krásny chlapec z gréckeho mýtu, unesený Diom na Olymp. Okolo fontány žaby, korytnačky, raky a ryby – celý dunajský zverinec v kameni a bronze. Ty mieriš na stred kruhov pred ňou, medzi kaviarne a lípy, medzi turistov a zaľúbencov, a tvoja loptička sa kotúľa po dlažbe, ktorá pamätá kroky Hviezdoslava, aj korunovácie, aj revolúcie. Tu sa golf stretáva s divadlom – a divadlo sa stretáva s tebou.
Jamka 7 – Pamätník Ľudovíta Štúra
Par 7
Z námestia schádzaš po Mostovej ulici k pamätníku muža, bez ktorého by tieto slová neboli napísané po slovensky. Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, novinár, filozof, muž, ktorý dal národu jazyk a tým mu dal všetko. Jeho pamätník stojí neďaleko Dunaja a ty k nemu mieriš pomedzi chodcov, autá a koľajnice. Električka tu stojí dva trestné údery, ale ak trafíš stĺp – mínus päť. Ak trafíš samotnú sochu – mínus sedem. Pretože Štúr by pochopil: jazyk je aj hra, aj boj, aj láska. A golf po slovensky znie rovnako dobre ako v akejkoľvek inej reči.
Jamka 8 – Milan Rastislav Štefánik
Par 10
Najdlhšia jamka trasy. Prenes loptičku cez cestu od lavičky Václava Havla – áno, aj ten tu má svoju lavičku, pretože toto mesto zbiera príbehy veľkých ľudí ako iní zbierajú poštové známky – a hraj cez celé Fajnorovo nábrežie, popri Eurovei, až k soche Milana Rastislava Štefánika. Astronóm, generál, diplomat, spoluzakladateľ Československa – muž, ktorý pozoroval hviezdy v Afrike, bojoval vo Francúzsku a zahynul pri návrate domov, keď sa jeho lietadlo zrútilo pri Bratislave v roku 1919. Mal tridsaťosem rokov. Bronzová socha od Bohumila Kafku bola pôvodne na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra, potom ju zničili, potom ju obnovili. Dnes stojí tu, na nábreží, pod vysokým pylónom s českým levom. Traf sochu Štefánika – mínus sedem. Traf sochu Leva – mínus dvadsaťpäť. Pretože ten lev má svoj vlastný príbeh: keď Hitler navštívil Bratislavu, pozeral naň ďalekohľadom a údajne povedal: „Tá mačka musí ísť preč!" Mačka zostala.
Jamka 9 – Fontána Tanečnica
Par 4
Posledná jamka. Finále. Od Štefánika mieriš k novej budove Slovenského národného divadla a k fontáne Tanečnica od sochára Alexandra Biľkoviča. Bronzová tanečnica sa točí uprostred vodných prúdov, ktoré po zotmení hrajú farebnými svetlami. Tvoj cieľ: dostať loptičku do fontány. Nie k nej. Nie vedľa nej. Do nej. Tri údery. Traf sochu – mínus šesť. A keď sa loptička ponorí do vody medzi vodotrysky, pochop, že si práve dohrával deväť jamiek, počas ktorých si prešiel popri šialenom sochárovi, otcovi bojového umenia, otcovi turbín, otcovi slovenskej hudby, smetnom koši, gréckom bohovi, otcovi slovenčiny, otcovi Československa a tanečnici, čo sa nikdy neprestane točiť. Toto nebol golf. Toto bola Bratislava.